Vláda Smeru s Mečiarom a Slotom nie je žiadnym prekvapením. Je iba prirodzeným vyústením situácie, v ktorej takéto riešenie viselo vo vzduchu minimálne niekoľko posledných mesiacov. Pripomeňme si, že SMER-SD, SNS a ĽS-HZDS získali vo voľbách 49,66 % hlasov a v parlamente až 85 mandátov. Naproti tomu SDKÚ-DS, SMK a KDH získali iba 38,34 % hlasov, ktoré im priniesli nedostačujúcich 65 mandátov.
Dokonca už podľa predvolebného prieskumu MVK si najviac ľudí zo všetkých alternatív želalo po voľbách koalíciu Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS… Čo sa teda deje? Nič iné, iba vôľa ľudu. Ako kedysi hovorieval Michal Kocáb, každý národ má takú vládu, akú si zaslúži.
Prekvapením je skôr povolebný vývoj. Už pred voľbami nikto nemal odvahu priamo povedať, akú koaličnú politiku od neho voliči môžu čakať. Po voľbách sa to však vyjasnievalo tak pomaly a opatrne, že to bolo vzhľadom na voliča nedôstojné. Najmä v KDH sa ďalej tak húževnato kombinovalo, až sa prekombinovalo… Sprvu nevýrazný Ficov ťah k zostaveniu novej vlády a jeho antikomunikácia s novinármi sa nakoniec ukazuje ako dobre premyslená taktika. Fico stavia Mečiara aj Slotu do pozície štatistov a minimalizuje kolaličné bariéry a limity pre presadenie svojich predstáv. Asi si ani sám nepredstavoval, že mu KDH pôjde tak poruke.
Ak aj chlapi z KDH majú silné morálne zásady a ich túžba po pravde je väčšia ako túžba po moci (čo často zdôrazňujú), majú teraz aj riadne maslo na hlave. Inak sa to ani nazvať nedá, s akým politickým diletantizmom KDH počas posledných mesiacov robilo všetko pre pád pravice a nástup politickej divočiny.
Bolo to KDH, ktoré pre svoj principiálny postoj k zablokovaniu vatikánskej zmluvy o výhrade svedomia zo strany SDKÚ demonštratívne odišlo z vlády. A bolo to práve toto „štátnické“ rozhodnutie KDH, prečo sa konali predčasné voľby. Bolo to KDH, ktoré pred voľbami kategoricky odmietlo návrh SDKÚ na spoločný postup pravicovej trojky hneď po voľbách. Matematika nám odhalí, že SDKÚ-DS, SMK a KDH majú po voľbách o 15 mandátov viac ako Smer, čo im síce na zostavenie vlády nestačí, na aspoň pokus o vyváženie Smeru určite áno. Po voľbách to bolo opäť KDH, ktoré odmietlo s SDKÚ seriózne rokovať o povolebnej spolupráci. Znovu to bolo KDH, ktoré nereagovalo na jasnú a včas formulovanú výzvu SMK na spoločný vstup do vlády so Smerom. KDH taktiež nereagovalo na ďalší, už zúfalý pokus SMK o pristúpenie do vlády so Smerom aj s HZDS, len aby zablokovali SNS. S KDH ani nepohol ešte zúfalejší pokus Dzurindu s otvoreným návrhom koalície pravicovej trojky s HZDS, len aby v poslednej chvíli zablokoval partnerstvo SNS a HZDS so Smerom. No a nebol to nik iný, ako KDH, ktoré o 15:30 (termín vydania agentúrnej správy TASR), t.j. 30 minút po deklarovanom začiatku rokovania Smeru o budúcej koalícii, oznámilo, že by do tej vlády so Smerom predsa šlo...
Toto rozhodnutie KDH nie je len výsmechom ich vlastných morálnych zásad, kvôli ktorým nechceli spolupracovať s konzervatívnou a kresťanskou SDKÚ pre nezhody v otázke vatikánskej zmluvy, ale zrazu boli ochotní spolupracovať so socialistickým Smerom, s ktorým by spoločnú reč v tejto pre nich tak životne dôležitej veci našli určite ťažšie. Celý lavírovací postoj KDH, korunovaný týmto nezmyselným rozhodnutím, je najmä veľkou pomocou pre Smer pri jeho povolebných vyjednávaniach.
KDH nielenže rozbilo predchádzajúcu vládu a zabránilo vzniku akejkoľvek pravicovej spolupráce po voľbách, najhorším výsledkom politiky KDH je priama podpora mocenských ambícií Smeru. Ak Fico doteraz držal Slotu a Mečiara v napätí, či ich priberie do vlády a nedá prednosť iným partnerom, tak teraz, keď sa mu KDH pokorne zložilo k nohám, ich má v hrsti ešte viac. Ak by ktokoľvek zo SNS alebo z HZDS príliš pri koaličných vyjednávaniach vyskakoval, stačí Ficovi demonštratívne zdvihnúť telefón a tváriť sa, že volá Hrušovskému. Slota aj Mečiar sú po 8 rokoch vládnej diéty z toho hladu po moci takí roztečení, že si ich Fico môže natierať na chlieb.
Hrušovský sa však nemusí báť. Ak ho za toto z KDH náhodou aj vyženú, nejaký ten podpredsednícky flek mu už Fico v Smere nájde.
